rv05.084.01
बळि॒त्था पर्व॑तानां खि॒द्रं बि॑भर्षि पृथिवि। प्र या भूमिं॑ प्रवत्वति म॒ह्ना जि॒नोषि॑ महिनि॥
baḷ itthā parvatānāṃ khidram bibharṣi pṛthivi |
pra yā bhūmim pravatvati mahnā jinoṣi mahini ||
В самом деле так: ты несешь
Тяжесть гор, о Земля,
(Ты,) что оживляешь почву,
(Своим) могуществом, о отлогая, о могучая.
Wahrlich, so ist´s: Du trägst den Druck der Berge, o Erde, die du den Boden erquickest, du Flußreiche, durch deine Macht, du Mächtige.
THOU, of a truth,O Prthivi, bearest the tool that rends the hills: Thou rich in torrents, who with might quickenest earth, O Mighty One.
rv05.084.02
स्तोमा॑सस्त्वा विचारिणि॒ प्रति॑ ष्टोभन्त्य॒क्तुभिः॑। प्र या वाजं॒ न हेष॑न्तं पे॒रुमस्य॑स्यर्जुनि॥
stomāsas tvā vicāriṇi prati ṣṭobhanty aktubhiḥ |
pra yā vājaṃ na heṣantam perum asyasy arjuni ||
Восхваления, о подвижная,
Вторят тебе сквозь ночи,
(Тебе,) которая отбрасывает излияние (неба),
Словно (кобылица) ржущего коня, о светлая.
Von dir hallen allnächtlich die Lobgesänge wider, du Wandelbare, die du den Erguß des Himmels fortschleuderst wie der Hengst die treibende Brunst, du Silberglänzende.
To thee, O wanderer at will, ring out the lauds with beams of day, Who drivest, like a neighing steed, the swelling cloud, O bright of hue.
rv05.084.03
दृ॒ळ्हा चि॒द्या वन॒स्पती॑न्क्ष्म॒या दर्ध॒र्ष्योज॑सा। यत्ते॑ अ॒भ्रस्य॑ वि॒द्युतो॑ दि॒वो वर्ष॑न्ति वृ॒ष्टयः॑॥
dṛḷhā cid yā vanaspatīn kṣmayā dardharṣy ojasā |
yat te abhrasya vidyuto divo varṣanti vṛṣṭayaḥ ||
Сама крепкая, ты (та,) что силой
Удерживает на земле большие деревья,
Когда для тебя (сверкают) молнии из тучи,
(И) потоки дождя изливаются с неба.
Die du selbst fest die Bäume mit Stärke im Boden festhältst, wenn deiner Wolken Blitze blitzen, und die Regengüsse des Himmels regnen.
Who graspest with thy might on earth. e'en the strong sovrans of the wood, When from the lightning of thy cloud the rain-floods of the heaven descend.